Používaním našej webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie. Používame ich na zlepšenie kvality tejto stránky, špeciálne pre Vás, pomáhajú nám pochopiť Vaše potreby (pomáhajú nám zbierať štatistiky) a pomôcť našim partnerom poskytovať adekvátny obsah zobrazovaný na našej internetovej stránke. Ak sa chcete o súboroch cookie dozvedieť viac, kliknite sem.

cookies
noimage

Spišský hrad

(Spišský hrad) – je jednou z najcennejších historických pamiatok Slovenska. Zrúcanina položená na traventínovom (vápencovom) pohorí je svojou veľkosťou impozantná – územie zámku zahŕňa viac ako 4 hektáre povrchu a je jedným z najväčších objektov tohto druhu v Európe. Leží nad Spišskou kotlinou prevyšujúc územie približne 200 metrov od jej dna. Po dlhé stáročia bolo centrom svetskej moci na Spiši. Roky jeho slávy už dávno ubehli, ale zreštaurované a chránené zrúcaniny sú dnes netypickou historickou pamiatkou a sú o. i. súčasťou Spišského múzea. Výstava sa týka histórie hradu, stredovekých zbraní a obdobia feudalizmu. V roku 1993 spolu s neďalekou Spišskou Kapitulou, Spišským podhradím a Kostolom Ducha Svätého v Žehre bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prehliadka hradu

Na hrad prichádzame od strany dedinky Hodkovice. Viditeľné múrové stĺpy boli kedysi so sebou pospájané brvnami a tvorili prvú obrannú líniu, za nimi sa nachádzala hlboká priekopa a až za priekopou – obranný múr. Vchádzame cez vežnú gotickú bránu z XV. storočia, ktorá je súčasťou múru, a tak sa ocitáme na strednom nádvorí. Tu sa nachádzali sýpky a obývacie priestory pre posádku hradu, ďalšou bránou prechádzame na veľké nádvorie vybudované v XV. storočí. Bol postavený so zámerom ubytovať tu väčší počet ľudí v prípade potreby obrany hradu. Zrúcaniny oblúkovitej stavby, ktoré tu viedieť, sú pozostalosťou po obývateľnej veži z XV. storočia. Slúžila taktiež ako sklad pre zbrane a pušný prach, zničila ju explózia počas vpádu zbojníkov na hrad.

Ďalšia cesta vedie zase zo stredného nádvoria, tentokrát strmou cestou hore a ďalej cez bránu na romantické podzámčie – vidieť tu zrúcaniny tzv. prepoštského paláca a mlyna. Cez románsku bránu, ktorá sa zachovala vo veľmi dobrom stave vchádzame do najstaršej časti – horného hradu. Je to najvzácnejšia časť hradu, v ktorej sa nachádzali obytné priestory, o ich reprezentačnosti svedčia zachované gotické a renesančné portály a okná. Dnes plnia úlohu vyhliadkových bodov. Nachádza sa tu mohutná veža z XIII. storočia a taktiež murovaná okrúhla stena – ktorá je pozostalosťou po prvej veži z XI. storočia. Veža je spojená s Kaplnkou svätej Alžbety a za ňou sa nachádza najcennejšia časť hradu - pôvodne trojpodlažný románsky palác prestavaný neskôr v gotickom slohu. Tu sa zachovali pôvodné románske okná, ktoré sú dielom talianskych murárskych majstrov.

V hradnom interiéri je možné si pozrieť zbierky, ktoré sú súčasťou Spišského múzea v Levoči. Je možné si tu prezrieť archeologické nálezy z oblastí, ktoré oblkopujú hrad i zo samotného územia hradu, fragmenty dávnych nástrojov, ručných zbraní a delá, špeciálne náradie (napr. na mučenie), erby a symboly.

 

Zaujímavosti

Hrad bol postavený na kopci, v oblasti, kde nie je žiadna voda. Odtiaľ pochádzajú pozostatky z obrovskej cisterny, ktorá mala slúžiť na zachytenie a udržiavanie dažďovej vody a taktiež aj 5 m hlboká, suchá priekopa.

Rodina Zápoľských, aj napriek tomu, že vlastnila viac ako 70 hradov a zámkov si najviac obľúbila práve Spišský hrad a práve on bol jej hlavným sídlom. Na hrade sa narodil Ján Zápoľský – neskorší uhorský kráľ.

Obrovské dolné nádvorie hradu je približne 300 m dlhé a 115 m široké. Dal ho pre svoje početné vojsko postaviť Ján Jiskra z Brandýsa. Jeho vojenská posádka bola na hrade iba niekoľko rokov. Po jeho zosadnutí z tróna bolo nádvorie využívané hlavne ako stajne.

Spracovala: Katarzyna Kołodziej