Používaním našej webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie. Používame ich na zlepšenie kvality tejto stránky, špeciálne pre Vás, pomáhajú nám pochopiť Vaše potreby (pomáhajú nám zbierať štatistiky) a pomôcť našim partnerom poskytovať adekvátny obsah zobrazovaný na našej internetovej stránke. Ak sa chcete o súboroch cookie dozvedieť viac, kliknite sem.

cookies
noimage
10 Hodnotenie od 1 užívateľ

Vojvodská veža v Siedlęcine

Jedna z najvýznamnejších a najpôsobivejších pamiatok poľského stredoveku sa nachádza v malej obci Siedlęcin v Dolnom Sliezsku, severne od mesta Jelenia Hora, na mieste, kde Kačavské hory hraničia s kotlinou Jelenia hora a kde sa nachádza bývalý prechod cez rieku Bóbr. Práve tu, v druhom desaťročí 14. storočia syn Boleslava I. Surového, vojvoda Henrich I. Javorský postavil obytnú vežu, ktorá dnes zostáva najväčším a najzachovalejším objektom tohto typu v Poľsku a jednou z najzachovalejších budov tohto typu v Európe.

Postavená na obdĺžnikovom pláne s rozmermi 22,2 x 14,35 m, bola veža pôvodne ozdobená cimburiami, ale súčasná strecha je z neskoršieho obdobia, zo 16. storočia. Vo veži môžete uvidieť, okrem iného aj najstaršie drevené stropy v Poľsku vyrobené dendrochronologickou metódou v rokoch 1313 – 1314. Pre výrobu trámov nad prízemím, boli vyrúbané stromy v roku 1313, zatiaľ čo na trámy nad prvým, druhým a tretím poschodím boli použité stromy vyrúbané v roku 1314. Avšak tieto trámy nepredstavujú jedinečnosť veže. Najväčším pokladom a nepochybne najzaujímavejším prvkom vybavenia veže sú nástenné maľby, ktoré možno obdivovať na druhom poschodí na stenách bývalej Veľkej sály (Great Hall). Sú to najstaršie polychrómové maľby v Poľsku so svetským motívom a ich hlavným motívom je jedna z artušovských legiend - príbeh milovaného rytiera kráľa Artuša, sira Lancelota z Jazera. V súčasnosti sú to jediné nástenné maľby na svete zobrazujúce históriu tohto legendárneho rytiera, zachované in situ.

Nevieme, kedy presne vojvoda Henrich objednal ich realizáciu - jedna z hypotéz ich spája s vojvodkyňou Agnešou Habsburgovou, manželkou synovca Henricha, vojvodu zo Svidnice, Boleslava II. Malého, s ktorou mohli na Sliezsko prísť aj tvorcovia obrazov. To by znamenalo, že boli vytvorené až po roku 1338 (pôvod autora/autorov by naznačoval aj podobnosť obrazov s podobnými obrazmi v okolí Zürichu a Kostnice). Ako však poznamenáva Jacek Witkowski, vynikajúci odborník na vežu v Siedlęcine a európskej dvornej kultúry, rukopis románu o Sirovi Lancelotovi, ktorý bol inšpiráciou pri maľovaní obrazov, mohol získať sám vojvoda Henrich počas svojej cesty do Kolína nad Rýnom, kde udržoval priateľské kontakty s rakúskou šľachtou alebo ho mohla získať aj jeho manželka, vojvodkyňa Agneša, počas cesty do západného Nemecka, do Trieru a Kolína nad Rýnom. Podľa nedávnych zistení boli obrazy vytvorené najskôr v druhej, najneskôr tretej dekáde 14. storočia. Boli vytvorené technikou al secco, čiže na rozdiel od fresiek, boli maľované na suchú omietku. Zobrazujú, okrem iného hrad Camelot a nádvorie kráľovnej Guinevery, jej unesenie Meleagantom a oslobodenie Lancelotom. Môžete tu uvidieť aj Lancelota, ktorý spí pod jabloňou a Lionela, ktorý spí na stráži, ako aj sv. Krištofa, patróna rytierov, ako aj rytiera a pannu, alebo rytiera a vydatú ženu. Nedokončené scény zobrazujú súboj Lancelota so Sagramourom a uzdravenie Urryho a Hongreho. Keď v roku 2001 bola veža prevedená pod ochranu nadácie “Hrad Chudów”, polychrómové maľby boli už vo veľmi zlom stave. Boli však zachránené vďaka komplexnej údržbe vykonanej v roku 2006. Treba zdôrazniť, že Henrich Javorský bol prvým vojvodom v Poľsku, ktorý fundoval obrazy s artušovskými motívmi. Jeho finančné problémy, o ktorých vieme z historických zdrojov, možno vyplynuli z realizácie tohto ambiciózneho projektu.

 

Po smrti vojvodu Henricha, ktorý zomrel na jar v roku 1346, bola veža prevedená do rúk jeho synovca, už vyššie spomínaného, Boleslava II. Malého, a po jeho smrti v roku 1368 veža prešla do vlastníctva vojvodkyni Agneši, ktorá ju následne predala svojmu dvoranovi Jenchinovi von Redernovi. Od tohto času veža zostala v rukách rytierskych rodín, čo sa odzrkadľovalo v jej názve. Dlho sa to nazývala "rytierska". Od času prevzatia starostlivosti o vežu nadáciou “Hrad Chudów” a určenia mena jej fundátora, je vyvíjaná intenzívna činnosť, ktorej cieľom je zmeniť názov veže na správny. Jej názov by mal vyplývať z pozície toho, kto vežu fundoval a nie ju neskôr obýval. Tento názov by mal znieť Vojvodská veža v Siedlęcine.

Od roku 2008 sa každoročne v areáli veže uskutočňuje sezónny archeologický výskum pod záštitou Jagelovskej univerzity, ktorý prináša stále nové súvislosti a objavy. Vďaka dotácii prijatej v marci 2015 pri príležitosti 700. výročia založenia veže, prebiehajú práce na projekte pod názvom “Vojvodská veža v Siedlęcine vo svetle archeologického výskumu - súhrn výsledkov pre 700. výročie veže". V rámci projektu bude v roku 2016 uverejnená publikácia, ktorá zhrnie sedem sezón výskumu veže.

Vežu je možné navštíviť denne, počas sezóny (máj - október) od 9.00 do 18.00, mimo sezóny (november - apríl) od 10.00 do 16.00. Existuje možnosť prehliadky so sprievodcom.

Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke veže: www.wiezasiedlecin.pl